Na hanbu a kúsok ďalej

Dlho som sa pemáhal a hovoril som si, že nebudem rušiť svoj spánok na to, aby som si zbytočne dvíhal krvný tlak pri pohľade na bravčové prasa, čo sa rozkrikuje a aj tak hovno zmôže, pretože jeho praktiky sú z roku pána. A mal som fakt radšej ísť spať.

Dlho som sa pemáhal a hovoril som si, že nebudem rušiť svoj spánok na  to, aby som si zbytočne dvíhal krvný tlak pri pohľade na bravčové prasa,  čo sa rozkrikuje a aj tak hovno zmôže, pretože jeho praktiky sú z roku  pána. A mal som fakt radšej ísť spať.

O výsledkoch našich dorastencov a celkovo hokejovej budúcnosti našej krajiny, by som mohol písať aj dlhé hodiny, ale rozhodol som sa, že sa na veci treba pozerať aj pozitívne, nie len všetko hejtovať. Potom som sa pozrel na ten vymastený ksicht Ernieho a nedá mi to, len sa pozastaviť nad tým, koľko ten chlap asi tak zarába, keď sa môže takto neskutočne vyžierať a ako chce byť pre tú mládež nejakým vzorom, keď so sebou nič nerobí? Ale to je iná téma. Vrhnem sa skôr do tej, čo ma nasrala asi najviac.

Tréner a jeho praktiky, alebo ako sa hral hokej za čias "žiletku"?!

Každý zápas, kedy sa hrá o niečo dôležité, alebo to kľudne nazvime aj každými majstrovstvami, počúvam od moderátorov, ako sa už tento hokej nehrá, ako sa všetko zmenilo, ako sa zmenila technika, tréningy, formácie, pozície hráčov, ako už nie sú určené striktné postavenia hráčov a ako sa aj defenzíva má stávať súčasťou ofenzívy a podobné somariny. Samozrejme, píšem, že sú to somariny, pretože predsa tréner akým je Bokroš, predsa toto všetko musí ovládať a pozná svoju prácu a vie, ako si ju má za ten plat predsa robiť, nie?

Realita, či chceme alebo nie, je však niekde úplne inde. Ako tak pozerám na tie výsledky a celkovo na tie zápasy, získavam takú super predstavu o tom, čo všetko Ernie zameškal, až si prídem v roku 78. Áno, to som síce ešte nežil, ale archívnych zápasov je nespočet a tie prekombinované taktiky sa v slovenskom hokeji akosi držia do dnešných dní. 

Ťah na bránku, alebo len na bránicu?

Krásna prípadovka, kedy sa hráči dostanú do brejkovej situácie a nakoniec z nej dostaneme gól. Jo. Do brejku sa dostali naši a keďže mali namiesto streli na bránu potrebu si ešte prihrávať aspoň 4 krát, tak o puk prišli a protiútok nenechal na seba dlho čakať a skončil za našim brankárom. Doba, kedy si potrebovali hráči prihrať aspoň 10 krát, aby si zohriali hokejky a neprimrzli im k ľadu sú však dávno preč a akosi nik ešte Erniemu nestihol povedať, že prekombinované útoky sú tabu a nemajú na ľadovej ploche čo robiť. Hold, stáva sa.

Naši síce majú silnú snahu o to, nejako zaujať a ukázať, že na to majú, avšak ich bojovnosť je tak nejako závislá od toho, aké sračky im Ernie nakladá po každej tretine. Faktom zostáva, že nemôžeme čakať, že by ich chválil, keď vidí, ako to celé hrajú a sa nevedia vysporiadať s tak jednoduchou činnosťou ako sú priame prihrávky, ich sila a spracovanie. To je elementárna vec, bez ktorej nemá hráč čo robiť na ľadovej ploche. Ak si nevie spracovať puk a posunúť ho na iného hráča bez toho, aby mu v ceste nič neprekážalo, potom bude problém niekde inde.

Posúvanie si puku do útočného pásma a vo finále sa nedostať k puku v osobnom súboji? Potom na čo niečo podobné robím? Buď si nahodím puk, aby som niekoho vysunul, alebo si musím byť istý, že ten puk budem vedieť aj dostať späť, aby mal môj "prienik" nejakú tú šancu na úspech. Toto hold naši chlapci vôbec nezvládajú.

Obrana či útok? Alebo radšej kašlať na puk?

Veľmi pekným príkladom sú prihrávky (ako sa vraví) bez adresáta. Pri nich nikdy neviete, kam idú, kto ich zachytí a ani to, čo sa s nimi vlastne stane. Ak takúto prihrávku následne potom ešte pustíte aj pred vlastnú bránku, čo by ste asi tak očakávali? Že tam bude obranca, čo sa o tú prihrávku postará nie? Áno. A aj tam taký je, ale... Veď si pozrite sami.

Keď sa na to video pozriete veľmi dobre, tak uvidíte, že švédsky hráč vôbec nikoho nehľadal pred bránkou, iba sucho vyhodil puk do predbránkového priestoru a dúfal, že si ho tam niekto nájde. Našiel ho náš obranca, ktorý sa však pri tom zmätku takmer dostal do zakončenia a dal vlastný gól. AK toto sa dá nazvať prehľadom, potom fakt netuším, čo Ernie ešte vysvetľuje hráčom.

Pochopím, ak sa niekto v tej rýchlosti nedokáže zorientovať, ale aby nemal prehľad o hre keď stojí pred vlastnou bránkou a ohrozuje tak ešte aj svojho vlastného brankára, potom by som zvážil, či chcem aby stál obranca priamo pred bránkou, alebo len vedľa nej. Podobných sporných vecí však v tomto danom zápase bolo ešte viac. 

Pre príklad, narazenie Pospíšila na mantinel, po ktorom padol jak prehnitá hruška... Prepáčte, viem, že sú to len dorastenci, ale pri opakovačkách som si nevšimol nič, čo by bolo nešportové, alebo by sa nestávalo úplne bežne pri osobných súbojoch, ako sa stalo aj tu. Ak to neustojí (a že to nebolo silné), potom ako chceme ustáť silnejších súperov? Pozrite si sami, či by to mal alebo nemal ustáť.

Zbytočné vylúčenia, alebo len ochotné filmovanie?

Neviem, či pri zápase s Fínskom sa fíni ochotne kĺzali po ľadovej ploche, alebo či skutočne išlo o toľko faulov, ale jedno sa musí nechať tak - vylúčenia teda boli v celku veselé. Či už išlo o dvojnásobné vzájomné vylúčenia, alebo o vylúčenia na našej strane, fínom sa podarilo potrestať aspoň jedno. V tomto konkrétnom zápase však musím poukázať aj na niečo, čo sa v našej krajine moc často nevidí - na brejkovú situáciu v oslabení, kedy sa však nepodarí zakončiť. Áno, samozrejme poznáme množstvo brejkov, kedy sme v oslabení dávali gól, ale tento krát tomu tak nebolo. Pravdou však je, že to bolo veľmi pekné a v celku ma to aj zaujalo. Veď si to nakoniec zasa môžete pozrieť aj sami.

V tomto krátkom zostrihu sú v podstate 3 fauly, kde by som ja osobne nevidel nič, ako len nešťastnú náhodu, pretože je bežné, že si protihráč zamotá nohy do hokejky (1. faul) hlavne keď sa hráč snaží trafiť puk. V druhom prípade je to zasa skôr o tom, že fín začal padať po zlom brzední pred mantinelom, ale bola tam opäť hokejka nášho hráča, čo mohlo pôsobiť ako faul a podrazenie. No a potom to, ako si hráč takmer zobral so sebou aj brankára asi komentár ani nepotrebuje.

Národná hrdosť, alebo ako sa hráme na niečo

Tak som narazil na jeden článoček a poviem vám, nič ma nepobavilo viac, ako diskusia k nemu. V ňom sa autor (Vaňo) obul do všetkých ľudí, čo sa na ten hokej nemôžu a vedia pozerať.

Vaňov komentár na šport.sk

Nebolo by to samozrejme nič zlé, je to v podstate niečo podobné ako to, čo píšem ja, avšak on si vzal na paškál ľudí, čo to našim riadne naložili, pretože si prečítali množstvo vecí o tom, ako sa dostali ľudia do kádra a tak podobne. Mimo to, ak si človek prečíta aj tú diskusiu, tak mu tam pekne naložili, že či on vôbec tie zápasy videl, keď to okomentoval ako to okomentoval a že či radšej nechce nechať svoju prácu na niekoho, kto sa jej rozumie viac ako on. 

Jednu vec však musím priznať aj ja. Nie som ani tréner, ani hokejista. Som len fanúšik a ak porovnávam hru tímov, ktoré proti sebe hrajú, vidím tie rozdiely. Takže áno, má pravdu, že to okomentuje každý debil. Ale ako by si ktokoľvek potom mohol potom svojvoľne komentovať čokoľvek? Potom by sa aj on mal zdržať svojich komentárov, pretože nemá vyštudovanú psychológiu a teda jeho komentár o tom, čo je správne a čo nie nemá akékoľvek zastanie v psychologickej praxi a nedaj bože ešte psychologický rozbor ľudí, keď ich je také množstvo. 

Zopár gólov, nech sa pobavíte

Aj tu je vidieť sila toho, ako netreba zbytočne zaváhať a riešiť pri brejovej situácii nejaké nezmyselné "strašenie" brankára, hlavne ak pekne vidím, kde všade má voľný priestor a môžem zakončiť priamo.

V tomto góle je vidieť, že ak si je človek istý a nebojí sa, vie zakončiť aj bez toho, aby si vymenil so spoluhráčmi 10x puk.

O tom, čo dokáže spraviť nedokonalá obrana, ktorá akosi nepodporí svojho brankára, asi hovoriť ani netreba.

Hokejová budúcnosť alebo radšej....

Tak, ako to môžeme vidieť v KHL, môžeme to vidieť v podstate aj v našej repre. Či už seniorskej alebo juniorskej. Nič sa za tie roky nezmenilo a kým budú stále pri kormidle ľudia, čo sú ich záujmom všetky iné veci, len nie hokej, potom sa to asi dlhodobo ani nezmení. Na majstrovstvách nás čaká ešte veľa zápasov. Najbližšie s Kazachstanom. Uvidíme. Vraj je to outsider a ak nás porazí aj ten (o čom ľudia prestávajú pochybovať), potom by sme mali mať skutočné obavy o budúcnosť nášho hokeja.

Predošlý článok

Keď konšpirátor vyvolá prevrat

Ďalší článok

Keď pointa uniká, alebo ako si zarobiť na redaktora?!

Diskusia