Keď pointa uniká, alebo ako si zarobiť na redaktora?!

Poznáme to určite všetci a ja asi najviac, keďže ako autor pracujem  stále a pre rôzne médiá. Problém však je, že aj tu sa stretávam s  vecami, čo sú mi stále proti srsti a teda to treba aj niekde vypustiť a povedať narovinu - JEBE VÁM?!

Poznáme to určite všetci a ja asi najviac, keďže ako autor pracujem   stále a pre rôzne médiá. Problém však je, že aj tu sa stretávam s   vecami, čo sú mi stále proti srsti a teda to treba aj niekde vypustiť a  povedať narovinu - JEBE VÁM?!

Články nikdy nekončiace

Skoro ako Nekonečný príbeh, tak by som asi nazval sériu článkov, ktoré sa začali produkovať len pre jeden jediný účel - nazbierať peniažky z predaja reklamy a to hneď niekoľkými spôsobmi. 

Prvý - je ten na ktorý sme si už predsa zvykli - takzvané clickbaitové titulky. Rozumejme aj ako titulky, ktoré zavádzajú k tomu, aby ste na ne určite klikli, pretože "TOTO ROZHODNE NEVIETE" alebo "TOTO SA NEDOČÍTATE INDE". Áno, s týmto titulkom to určite nikde inde neprečítate, pretože všade inde to médiá podávajú tak, ako treba - vecne, výstižne a nie bulvárne a nechutne.

Druhý - a to je to nové - je ten, kedy je potrebné článok rozsekať na čo najviac stránok, pretože napísať pár odstavcov, v ktorých všetko poviete a prejdete k veci, je strašne out. Mimo to, takýto článok ani nezarobí na jeho autora, nie to ešte na celú redakciu a už vôbec nie na fotografov. Dôsledok toho celého je, že nájdete potom článok, v ktorom hľadáte podstatu, ale nenájdete su skôr ano na 18-tej stránke z 20-tich, kedy sa na 10 stránkach vlastne autor točí okolo toho istého, len poobmieňa slovosled a použije zopár synonimických výrazov jedného a toho istého bullshitu.

Potom vlastne zistíte, že napríklad Monika Bagárová je šťastná s novým priateľom, ktorý vlastne v minulosti pre svoje problémy musel zabrdnúť ako Jaro Slávik do niečej prdele (rozumejme aj, že musel točiť gay porno) a teraz je to vlastne vymakaný zápasník. To, že daný článok má prosím pekne 20 strán, kde sa alternuje jeden riadok textu s fotkou, čím vlastne potrebujete zaplatiť 20 fotografií a človeka, čo tento hodnotovo nulový výplod vypublikoval, je na zaplakanie a poviete si, že vás vlastne ani ten priateľ Moniky Bagárovej vôbec nezaujíma, pretože ona je tak úžasná (čo opisuje prvých 10 stránok), že jej priateľ musí byť potom fakt len buzna.

Galérie, čo odhalia viac!

Treťou formou je nástroj menom galéria. Galéria, ktorá vám má ukázať niečo, čo titulná fotografia zakrýva, alebo má ukázať niečo, čo by vás malo zaujímať. Horšie však je, že takéto galérie majú niekoľko desiatok fotografií. Rekordérom v tejto veci bolo niečo cez 200 fotografií a to si povedzme úprimne, ktorý zúfalec si bude pozerať takú galériu? Jednak som si zvykol, že v tejto galérii sa často krát fotografie opakujú a jednak neprinášajú žiadne nové informácie, ktoré by iné médium dávno neprinieslo priamo v titulku. 

Problémom však je, že všetko podlieha konzumu a hlavne reklamným priestorom. Čím viac reklám, tým lepšie a čím dlhšie sa užívateľ udrží na stránkach, o to lepšie pre majiteľa takého obsahu. Merítkom pritom akosi nie je to, či užívateľ dostal to čo chcel, ale to, že užívateľ si prešiel čo najviac stránok, strávil pri sledovaní tých reklám dosť času a je úplne jedno, či človek tie reklamy sledoval. Dôležité predsa je, že sa tie reklamy zobrazili.

Zvláštna politika, alebo kde je zmysel?

Ak sa na vec pozrieme marketingovo, môžeme predávať reklamu tak, že jej máme plno a nútime ľudí k tomu, aby si tej reklamy zobrazili čo najviac (rozhoduje počet zobrazení), alebo ich máme menej a chceme, aby ten užívateľ tú reklamu videl čo najdlhšie (rozhoduje dĺžka zobrazenia). Žiaľ, väčšina spoločností sa spolieha na tú prvú variantu, aj keď je nezmyselná, pretože ak si vezmeme do úvahy, že človek si len zobrazí reklamu ale nevykoná žiadnu interakciu a reklama nie je zobrazená dlhšie ako 5 sekúnd, je to v podstate len stratená "impresia" - alebo ak chcete zrozumiteľne - zobrazenie.

Ak však ale zaujmeme užívateľa textom, čím strávi viac času na stránke, aj jeho pozornosť je orientovaná úplne inak a potom už "neskenuje" stránku pohľadom a nevylučuje (povedome) všetky reklamné plochy. Tým pádom je aj väčšia pravdepodobnosť toho, že bude s reklamou nejako interagovať a dosiahneme teda aj pre danú reklamnú pozíciu väčšiu hodnotu ako pre pozíciu, ktorá sa ledva udrží v nejakej viditeľnej pozícii, resp. dĺžka zobrazenia tejto plochy je pod 10 sekúnd.

A ktoré plochy sú v tomto prípade tie, ktoré do tejto kategórie patria? Ak sa zamyslíme, tak pri každom príklade, sú to prosím pekne všetky reklamné pozície, ktoré tieto weby používajú. Takže nechať si platiť za reklamnú pozíciu, ktorá bude "obnovená" prekliknutím sa na ďalšiu stránku (v článku, alebo v galérii), je pre mňa osobne rovnaké vyhadzovanie peňazí, ako keď si kúpite sushi, ktoré vám nechutí, alebo idete na obed do reštaurácie, v ktorej si nevyberiete nič chutné. 

Predošlý článok

Na hanbu a kúsok ďalej

Ďalší článok

Vtipné to hlavné mesto, alebo?

Diskusia